Továrenský versus ručne vyrobený bubon   
Výhody a nevýhody sériovej a tradičnej výroby

© Andy Strnád (November 2011)

Pre mnohých začiatočníkov alebo mierne pokročilých bubeníkov a bubeníčky môže byť naozaj ťažké vybrať si svoj bubon. Informácie v tomto článku vám môžu v čomsi napomôcť, obzvlášť ak patríte medzi ľudí, ktorí sa ani na začiatku svojej „bubeníckej kariéry“ nechcú uspokojiť s  prístupom typu „veď keď budem skúsenejší a budem sa tomu naďalej venovať, tak si kúpim niečo lepšie“.

Osobne zastávam stanovisko, že prvoradou úlohou bubna je prinášať vám (a ľuďom okolo vás) radosť z hrania. Na to je okrem techniky hrania a akusticky vhodného priestoru (ktorým sa budem zaoberať v inom článku) potrebný najmä bubon, ktorý vás bude zvukovo inšpirovať a bude sa vám na ňom dobre hrať. To, čo je a čo nie je pre vás zvukovo inšpirujúce, je nepochybne ovplyvnené aj vašimi skúsenosťami. Nevidím však pre vás dôvod vzdať sa hneď na začiatku „bubeníckej kariéry“ (hoci by mala byť aj krátka) toho najdôležitejšieho, teda radosti zo zvuku.

Ako naznačuje nadpis, zameriavam sa tu najmä na porovnanie a rozdiely medzi továrensky a tradične vyrobenými djembe. Ďalšie informácie, odporúčania a rady ohľadom materiálov, veľkostí atď., hľadajte v ďalších textoch na tomto webe. K tomu musím podotknúť, že aj keď som sa pri písaní textu snažil o čo najväčšiu objektívnosť, nemohla ma neovplyvniť moja pozícia človeka, ktorý sa už viac ako 10 rokov zaoberá predovšetkým západoafrickými rytmami.

Pri výbere djembe budete nevyhnutne postavení aj pred otázku ceny. Logickým pravidlom je, že drahší nástroj býva väčšinou lepší. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky a nie všetci predajcovia majú záujem objasniť vám detaily svojej cenovej politiky. Odporúčam preto riadiť sa aj vlastným zdravým rozumom, nejsť do extrémov, ale nechať si vysvetliť prečo je niečo drahšie a niečo lacnejšie.

Toho, čo môže ovplyvniť výber dobrého djembe pre vás je evidentne dosť. Jedným z dôležitých rozhodnutí je aj to, či si kúpite tradične vyrobený, alebo továrensky vyrobený bubon. Aby sme si v tom trochu urobili jasno, uvádzam tu definície, ale aj výhody a nevýhody továrenských a tradične vyrábaných bubnov.

- telo bubna je kvôli zjednodušeniu výroby a zníženiu nákladov často lepené z viacerých kusov dreva, prípadne je vyrobené z iných (umelých) materiálov
- hracia blana je často syntetického pôvodu, na drahších modeloch je však použitá spravidla kozia koža tak ako na tradične vyrábaných djembe
- ladenie je spravidla mechanické (šróbovacie), avšak nezriedka aj šnúrové, čím sa továrensky vyrábané bubny podobajú na ručne vyrobené, avšak vo viacerých zásadných parametroch nimi nie sú (nejde o ručnú kusovú výrobu ani o ručné opracovanie)
- telo „kalicha“ bubna je z vnútra hladké a / alebo bez stôp po ručnom opracovaní dlátom

Výhody továrensky vyrobeného bubna:

- cenové rozmedzie v tejto kategórii začína nižšie než u tradične vyrábaných bubnov
- kvalita by mala byť garantovaná značkou výrobcu a adekvátna cene
- štandardná kvalita u každého vyrobeného kusu v rámci série
- jednoduchšia výmena kože pri mechanickom ladení

Nevýhody továrensky vyrobeného bubna:

- absencia jedinečnosti a originality bubnov v porovnaní s tradičnou ručnou výrobou
- diskutabilná životnosť lepených spojov, obzvlášť u lacných modelov
- nižšia odolnosť lepených kusov pri zmene prostredia (hranie vonku, výkyvy teplôt a vlhkosti a pod.)
- vo všeobecnosti horšie rezonančné vlastnosti lepených bubnov a ešte horšie syntetických bubnov
- horšie zvukové vlastnosti syntetických hracích membrán
- možné prekážanie kovovej obruče a/alebo ladiacich prvkov mechanického ladenia pri hraní

vyrobené bubny, resp. dlho by ste hľadali dva, ktoré by zneli rovnako
- výroba (v závislosti od veľkosti dielne) je realizovaná v menšom počte než pri sériovej výrobe
- výrobou sa živia rodiny tradičných výrobcov v západnej Afrike – mieste pôvodu djembe
- telo bubna je vždy z jedného kusu konkrétneho dreva, tradične používaného na tento účel
- hracia blana je vyrobená z kozej, prípadne teľacej kože
- ladenie je spravidla šnúrové
- telo „kalicha“ bubna má z vnútra jemnú špirálovú štruktúru po ručnom opracovaní (ktorá má vplyv na zvukové parametre bubna)

Výhody tradične vyrobeného bubna:

- jedinečnosť a originalita každého bubna
- lepšie zvukové vlastnosti kozej (teľacej) kože oproti syntetickým membránam
- lepšie rezonančné vlastnosti (kvalitného) dreveného, ručne opracovaného tela bubna vyrobeného z 1 kusu, oproti strojovo opracovaným, lepeným, alebo syntetickým bubnom
- pri rovnakej cene vyššia hodnota ručne vyrobeného nástroja oproti továrensky vyrobenému
- jeho kúpou spravidla nepodporujete veľké medzinárodné firmy, ale individuálnych výrobcov

Nevýhody tradične vyrobeného bubna:

- náročnejšia výmena kože (hracej blany) u šnúrového ladenia oproti mechanickému
- oproti syntetickej hracej blane je koža citlivejšia na zmeny teploty a vlhkosti, ale aj na mechanické poškodenie
- možnosť rozdielnej kvality u rôznych bubnov toho istého výrobcu, nakoľko pri tradičnej výrobe neexistujú 2 rovnaké bubny
- ceny v tejto kategórii začínajú vyššie

Niektoré ďalšie fakty pre váš výber:

- Výmena kože na djembe (spravidla raz za 1 - 4 roky, najmä podľa častosti hrania a sily napnutia) je pomerne zložitý úkon a väčšina zákazníkov (bez ohľadu na druh ladenia) zverí tento úkon odborníkovi.
- Ak sa uskromníte s nie príliš dobre znejúcim bubnom, je pomerne pravdepodobné, že budete hľadať lepší hneď ako budete mať možnosť zblízka počuť lepší bubon, alebo si na ňom zahrať.
- Nezabudnite, že ak si kúpite nezaujímavo znejúci bubon, nemusí byť v budúcnosti ani ľahké sa ho zbaviť.
- To isté však platí, ak si kúpite veľmi drahý nástroj a nebodaj sa vám nebude páčiť, alebo vás časom omrzí.

Záver: 

Hoci je konečný výber do značnej miery vecou osobného vkusu, väčšina hráčov u nás si v súčasnosti vyberá djembe so šnúrovým ladením. Z môjho pohľadu je to dobré rozhodnutie. Dôvodom je najmä estetická hodnota, väčší komfort pri hraní, ale aj lepšie zvukové vlastnosti, najmä pokiaľ ide o djembe vyrobené tradičným spôsobom. Individuálny prístup a ručné postupy vo výrobe sa jednoducho nedajú nahradiť strojom a nevyváži ich ani väčšia presnosť strojovej výroby. Napriek tomu možno aj niektoré továrensky vyrobené djembe považovať za kvalitné hudobné nástroje – obzvlášť však tie na hornom konci cenového spektra (niekedy nazývané aj „štúdiové“) ktoré nie sú vyrábané tradičnými postupmi, ale tiež sú u nich zastúpené viaceré úkony zodpovedajúce kusovej výrobe.

Sami posúďte, na čo a kde budete bubon prevažne používať a či vás priťahuje skôr naturálny prístup, alebo ten moderný. Treba si uvedomiť, že vyššia kvalita použitých materiálov a kusová výroba prakticky u všetkých hudobných nástrojov znamená vyššiu kvalitu, ale aj cenu. Preto úmerne serióznosti vášho prístupu k hraniu odporúčam investovať radšej trochu viac než trochu menej.

Osobne odporúčam djembe vyrobené tradičnými postupmi v Afrike (obzvlášť pokiaľ ide o drevené telo bubna – tzv. korpus). Ako možnú alternatívu pre začiatočníkov, ktorí sa chcú alebo musia uskromniť, vidím továrensky vyrobené djembe so šnúrovým ladením a hracou membránou z kozej kože. V takom prípade si však posvieťte aj na kvalitu dreva a výpletu (šnúr) a zmierte sa s tým, že váš bubon pravdepodobne nebude hrať rovnako dobre, ako kvalitné djembe vyrobené v Afrike. To isté (plus výhrady uvedené vyššie) platí, ak sa rozhodnete pre továrensky vyrobené djembe s mechanickým ladením (mnou najmenej odporúčané). Vyslovene neodporúčam ľahké bubny zo syntetických materiálov, ani na prvý pohľad tradične vyzerajúce bubny z etnoshopov, ktoré sú podľa mojej skúsenosti prinajlepšom niekde na polceste medzi suvenírmi a kvalitnými nástrojmi.

Africké djembe pre vás môže byť ideálnym riešením obzvlášť ak sa pri jeho kúpe máte s kým poradiť (medzi africkými djembe na trhu totiž existuje pomerne veľká variabilita čo do zvuku, ale aj kvality a ceny). Taktiež, pokiaľ vás priťahujú africké rytmy, pravdepodobne je len otázkou času kedy zatúžite aj po africkom bubne. Vyberajte však s rozvahou a uvedomte si, že je len pár krajín, kde sa djembe vyrába skutočne tradične. Tým samozrejme nemôžem tvrdiť, že všetky bubny odtiaľ majú vynikajúcu kvalitu, tie naozaj kvalitné a naozaj africké sú však práve odtiaľ. Vôbec pritom nemusí ísť o najdrahšie nástroje na trhu. Ich pôvod je v krajinách západnej Afriky: Mali, Guinea, Pobrežie Slonoviny, Burkina Faso, prípadne Senegal alebo Gambia. Drevené djembe pochádzajúce z iných krajín by som vo všeobecnosti postavil zarovno s tými továrensky vyrábanými (drevenými), nakoľko v iných krajinách chýbajú prinajmenšom 2 podstatné veci: stáročia tradície a tradičné dreviny používané na výrobu djembe, ktoré sú potom nahrádzané inými, často menej vhodnými.

Záverom vám prajem trpezlivosť a šťastnú ruku pri výbere, ale obzvlášť veľa radosti s vaším bubnom.

Hore    Naspäť na titulku