Rešpektuj nástroj, na ktorom hráš: Lekcia 1
             Autor: Michael Pluznick ©    Preklad: Andy Strnád

Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa treba naučiť keď si prvý raz kupujeme, alebo dostaneme bubon, je rešpektovať tento nástroj rovnako, ako keby išlo o akýkoľvek iný nástroj, akým sú napr. husle alebo gitara. Bubon predstavuje toľko zábavy, že mnohí z nás ho ani nepovažujú za hudobný nástroj a v našej západnej kultúre veľa ľudí skutočne nepovažuje bubny za hudobné nástroje. Takže lekcia 1 z mojej knihy je: rešpektuj bubon tak, ako by si rešpektoval akýkoľvek iný hudobný nástroj. Nezáleží na tom, či je to djembe, dundun, dumbek, tabla alebo conga.

Každý človek má vlastné jedinečné alebo „vypožičané“ rytmy, ktoré vníma a pohybuje sa podľa nich v svojom živote. Môže to byť napríklad spôsob, ako sa cítite keď počujete hudbu, ale aj spôsob ako podupávate nohou, alebo poklepávate prstami. Môže to však byť aj to, čo cítite keď vás niečo inšpiruje, alebo aj keď sa milujete alebo tancujete.

Tieto pocity, tieto „bíty“, to čo je vovnútri aj vonku, sú tým, čo nás inšpiruje k začatiu nášho štúdia, našich „jam sessions“ a našich objavov v hudbe a bubnovaní. Je to kreatívny pulz, ktorým hráme svoj život.

Mnohí z nás sú pritiahnutí k bubnom z rôznych dôvodov. Niektorých z nás bubon „zavolal“, alebo sa cítime k nemu priťahovaní. Iní poklepali na bubon a páčila sa im okamžitá odozva, ktorú dostali. Bubon je jedným z mála nástrojov, ktorého sa môžete zdanlivo (po prvý raz) dotknúť a znie to akoby ste vytvárali niečo ako hudbu. Je to úplne správne a zároveň inšpirujúce.

Bubon však má aj hlbšiu úroveň, ku ktorej sa môžete vydať a dosiahnuť ju. Má svoj hlas a čo je dôležitejšie, má slovník zvukov, ktoré dokáže vydať. Bez ohľadu na to, či chcete byť „freestajlový“ hráč, netradičný hráč, alebo či sa chcete učiť tradičné rytmy a techniky, potrebujete sa naučiť vyjadrovať sa bubnom. Vyludzovať správne tóny, slapy, basové zvuky, zatlmené údery, ako aj iné techniky. Učenie sa tohto slovníka a učenie sa vyjadrovať bubnom je vzrušujúce a inšpirujúce bádanie, ktoré môže byť aj náročné.

Hovorím o rešpektovaní bubna, pretože bubon je nástroj na vyjadrovanie vašej vnútornej kreativity a teda aj vašej osobnosti. Je teda veľmi osobný. A rešpektovanie bubna znamená aj rešpektovanie seba.

Bubon nie je len osobný nástroj alebo hlas, je to aj verejný „kanál“ alebo aj hlas. Spája sa s ďalšími bubnami alebo bubeníkmi vytvárajúcimi sieť zvukov alebo rytmov, ktoré spolu tvoria spletité a niekedy aj zložité rytmické kompozície alebo vzorce. Niektoré z týchto vzorcov sa používali nikto nevie ako dlho a sú súčasťou rituálov, osláv a mimoiné aj „práv priechodu“ (rights of passage).

Takže ako vidíte, bubon má dosť dlhú históriu a je aj dosť silným nástrojom. Z toho dôvodu navrhujem, aby ste sa naučili čo najviac o bubne na ktorom hráte, odkiaľ pochádza, rytmické vzory a aj to, ako ich hrať.

Bubon by ľudia (vrátane nás) mali rešpektovať ako nástroj, ako žáner a ako skutočný hudobný nástroj, nie ako niečo na čo niekto trieska. Strávil som veľké množstvo svojho času dospelosti vychovávaním ľudí k tomuto. Nie je to Ricky Ricardo spievajúci Babalu alebo „hipíci“ na pláži hrajúci kakofóniu zvukov. Neboli by ste spokojní, keby ste chytili husle a brnkli by ste po strunách. Chcete a potrebujete sa učiť ako na husliach hrať, aby ste nimi dokázali prehovoriť. Týmto spôsobom funguje aj bubon. Okrem toho, ak by ste študovali husle, učili by ste sa orchestráciu, alebo ako husle zapadajú medzi ostatné nástroje a hráčov.

Bubnovanie, či už afro-kubánske, afro-haitské, západoafrické, alebo akékoľvek iné, funguje rovnakým spôsobom. Najskôr sa musíte naučiť ako na daných bubnoch hrať, ako vytvoriť príslušné zvuky, teda "slovník" týchto bubnov a ja odporúčam aj ich rytmické vzorce/figúry. Potom, podobne ako pri husliach, gitare alebo inom skupinovom nástroji, sa potrebujete naučiť ako hrať spolu a zapadnúť medzi ďalších hráčov. Bubon môže byť sólovým nástrojom, ale sám osebe je to skupinový nástroj, na ktorý sa hrá spolu s ďalšími bubeníkmi, tanečníkmi a dokonca aj spevákmi.

Mnohí z nás si myslia, že keď sme si kúpili bubon, máme už teraz právo hrať hocikde a hocikedy, čokoľvek čo chceme. Toto však jednoducho nie je pravda. Aj keď to mnohí ľudia robia, je to presne to, čo robí bubeníkom a bubnovaniu zlé meno. Začínajúci bubeníci často nemajú poňatie o tom, ako nepríjemne znejú pre iných.

Prosím, nechápte ma nesprávne. Nesnažím sa odhovárať začínajúcich bubeníkov od hrania alebo cvičenia. Je to presne naopak, každému odporúčam, aby hral/hrala. Je to jedným z poslaní, kvôli ktorým som tu. Podporovať ostatných a pomáhať ľuďom správne sa učiť. Mojím hľadiskom je, že netreba začať so štruktúrou predtým, než štruktúru vytvoríme.

Mnohí ľudia (vrátane mňa) už obvinili iných vynikajúcich bubeníkov z egoizmu pri hraní a sťažovali sa, že ich nie je počuť, že nie sú ocenení, alebo cítili, že nedostali priestor na sebavyjadrenie počas hrania. A tí, čo sa sťažujú majú pravdepodobne pravdu. Moja rada pre týchto ľudí však je: byť trpezlivý, študovať svoj nástroj a byť si vedomý svojho vlastného ega - nechať ho takpovediac za dvermi. Ak sa totiž neuskromníte, obzvlášť v spoločnosti ľudí, ktorí danú hudbu ovládajú, ktorí jej zasvätili seba a svoje životy, tak sa nikdy nepoučíte. A je to ťažká lekcia aj pre mňa, avšak také je učenie.

Zvykol som byť frustrovaný, keď som chodil hrať na hodiny afrického tanca a vedúci bubeník alebo africký majster ma nepozval sólovať. Keď sa teraz obzriem späť, prečo by mal? Ako študent potrebujem sledovať, počúvať a učiť sa. Moje odporúčanie pre ostatných je, aby robili to isté. Ak vás pozvú sólovať, tak dobre, ale bubnovanie nie je len o sólovaní. Je o zvládnutí celej kompozície od a do z. Ak sa to takto učiť nechcete, úplne tomu rozumiem. Ale aj tak sa vám oplatí naučiť sa prinajmenšom základné techniky úderov na bubon a vyjadrovania sa cezeň.

Študoval som nespočetné hodiny v Guinei, Mali, v Brazílii, na Kube a všelikde inde. Počas môjho cestovania ma niekedy pozvú hrať - držať základný doprovod. A cítim sa tým poctený. Len držať základný doprovod. Mantru, opakovanie. Ani pritom nechcem sólovať. Mnohokrát som pri tom, ako iní hrajú, ale hrať ma nepozvú. A to je tiež OK. Pretože to pre mňa tiež súvisí s učením sa. A na to, aby sme sa učili, nemusíme nutne hrať. Učiť sa môžme veľmi dobre aj pozorovaním.

Učenie sa bubnovať môže trvať mnoho rokov a nespočetné hodiny skúšania a opakovania. Rovnako ako hranie na ostatných nástrojoch. Ako začínajúci huslista, ktorý vie sotva hrať, by ste určite neprišli na nácvik do orchestra, alebo na hudobnú akciu a nevytiahli by ste svoje husle, nárokujúc si na niečo. Urobili by ste také niečo s bubnom?

To, že máte bubon a ukážete sa niekde, vás neoprávňuje na žiadne zvláštne zaobchádzanie. Neznamená to však ani to, že by sa k vám mali správať neslušne. Ak sa vám to stane, určite sa ozvite! Všetci sme ľudia a musíme so sebou navzájom jednať s rovnakým rešpektom. Nikto by nemal dostávať väčšie uznanie len preto, lebo je lepší bubeník. To rozhodnne nie je to, o čom som hovoril vyššie.

Len si hrajte a "hovorte" na svojom bubne. Vyjadrujte sa svojím nástrojom. Urobí vás to šťastnejšími a ostatných tiež. Podporujem vás vo vašom procese učenia a povzbudzujem vás, aby ste sa učili a hrali akýmkoľvek spôsobom a formou, ktorú považujete za vhodnú. To, čo som vyššie napísal, je založené na mojich pozorovaniach a skúsenostiach s hraním a učením počas uplynulých vyše 30 rokov.

Takže, buďte skromní, buďte otvorení a dovoľte informáciám, aby sa k vám dostávali ľahko a bez boja.

Od samého začiatku som videl priveľa súťaživosti a boja na bubeníckej scéne. Je to niečo, čo tam byť nemusí. Rešpektujte a ak rešpekt nedostanete, tak sa o tom rozprávajte a ak nie, choďte inam. Existuje množstvo scén, scenárov a miest, kde môžete hrať a vy tiež potrebujete nájsť tú vhodnú scénu pre vás.

Je mnoho spôsobov ako sa učiť hrať na bubny. Od rôznych DVD, cez videá na Youtube, po súkromné a skupinové kurzy, cestovanie a učenie sa na mieste, odkiaľ hudba pochádza.

Všetko je k dispozícii pre každého, kto má túžbu učiť sa. Všetko, čo potrebujete, je zadať niečo do vyhľadávača, zavolať niekam telefónom, alebo vytiahnuť svoj bubon. Bohatstvo poznania je nesmierne a my žijeme v zlatej ére bubeníkov. Prajem vám veľa šťastia vo vašom štúdiu!

Preložené s povolením autora. Autor článku Michael Pluznick je veľmi skúsený a úspešný perkusionista s viac ako 30 ročnou praxou a širokou spoluprácou v rámci hodobných projektov s koreňmi v západnej Afrike, ale aj inde na svete. Je stále aktívny a vedie nezávislé vydavateľstvo EarthCDs. Viac o jeho aktivitách, ako aj originály jeho textov nájdete na www.michaelpluznick.com

Hore    Naspäť na titulku