ROZHOVOR S LEKTOROM
banskobystrického kurzu afrických bubnov a rytmov
 

Ako sa voláš?
Volám sa Ondrej Strnád, ale priatelia ma zväčša volajú Andy.

Ako dlho sa venuješ hudbe?
V podstate od malička. Začal som počúvaním platní Beatless, Žbirka, Abba a podobne - čo mali rodičia doma. Od pätnástich som intenzívne cvičil na gitare a to ma držalo dosť dlho. Medzitým som aj DJoval a produkoval muziku. Keď to skrátim, robil som všeličo okolo hudby, až kým sa mi nedostalo do rúk djembe. Odvtedy sa venujem hlavne tomu.

Prečo práve djembe?
V tom nástroji je úžasná energia, viac než v čomkoľvek, čo som robil predtým. A je to veľmi blízko k prírode a našim koreňom, aj keď si možno niekto myslí, že by sme v našich končinách mali hrať skôr na fujare. Djembe je úžasný nástroj a africké rytmy ma celkovo fascinujú svojou atmosférou, cítením a celým tým, čo človek vníma keď hrá a venuje sa tomu.

Učil si sa aj u nejakých afrických učiteľov?
Áno, hoci nie v Afrike. Ale mal som šťastie na dobrých učiteľov z rôznych krajín, ktorí prišli do Európy a ja za nimi :) Bolo medzi nimi niekoľko Afričanov, ale veľa som sa naučil aj od neafričanov, ktorí sa tomu venujú. Napríklad jeden z mojich prvých učiteľov bol rakúsky profi-perkusionista Gerhard Kero, ktorý strávil v Afrike veľa času a v prístupe sa mu vyrovná máloktorý africký učiteľ. Inak, nie každý Afričan je dobrý hudobník a nie každý, kto vie dobre bubnovať, je aj dobrý učiteľ. Miestni učitelia majú jednu veľkú výhodu - žiadna jazyková bariéra. Na druhej strane, pokiaľ ide o africkú hudbu a bubny, skutočnými majstrami sú obvykle len Afričania.

Ako dlho trvá, kým sa človek naučí dobre hrať?
To je veľmi individuálne, ale v zásade to závisí od toho, ako intenzívne sa tomu venuje, ale aj od individuálnych daností. Celkovo by som povedal, že djembe je relatívne ľahký nástroj a zvládnuť základy trvá menej než povedzme na gitare alebo husliach. Samozrejme, predpokladom je cítenie rytmu, ale to je dôležité pri každom nástroji. No a stať sa majstrom vždy vyžaduje veľmi veľa.

Aký bubon je najvhodnejší pre začiatočníka?
Na to je dosť ťažké odpovedať, lebo “začiatočník” je veľmi široký pojem. Ale všeobecne odporúčam bubon, ktorý môžete mať pri hraní v sede opretý o zem, aby ste ho nemuseli kŕčovito zvierať medzi kolenami. Výška takého bubna pre dospelých by mala byť v rozmedzí 58-63 cm (podľa výšky hráča a stoličky) a priemer aspoň jedenapol násobok dĺžky dlane s prstami. Pre mňa (meriam 183cm) je ideálna výška bubna cca 61-62cm a priemer preferujem 33-36cm (vonkajší priemer dreva nad obručami). No, ale na úplný začiatok môže niekomu stačiť aj trochu menší bubon, ktorý je obvykle aj lacnejší a ľahší. Menší bubon si ľahšie zoberiete aj niekam k ohňu, hoci to asi bude na úkor zvuku. Treba vedieť, čo človek vlastne od bubna očakáva. Pokiaľ ide o typ dreva a kožu (ďalšie informácie nájdete v sekcii Djembe).

Ako je najlepšie začať?
Asi pod vedením niekoho, kto to vie. Djembe je veľmi špecifické z hľadiska techniky hrania. Dostať z neho ten pravý zvuk nie je vôbec jednoduché. Teda pokiaľ chcete aby vám to znelo tak, ako tým, čo to vedia :) Samozrejme, existuje veľa spôsobov ako sa dá hrať na djembe. Ja som sa naučil a aj vyučujem tradičnú africkú techniku a tá je spojená s tradičnými (západo)africkými rytmami, v ktorých sú okrem djembe veľmi dôležité aj basové bubny a celé to úzko súvisí aj s tancom a spevom.

Čo ti najviac pomáhalo, keď si sa učil?
Tak v prvom rade sa stále ešte učím a ešte dlho budem (aspoň dúfam:). No, okrem učiteľov a vlastného úsilia mi v mnohom pomohli kvalitné nahrávky a noty z internetu. Veľmi užitočné je aj hranie v kapele, alebo v skupine s podobným zameraním, kde sa môžte učiť jeden od druhého. Celkovo, hranie s ľuďmi a pre ľudí je výrazne zmysluplnejšie ako len sám pre seba. Aj keď každý muzikant potrebuje aj čas len pre seba a vlastné cvičenie.

Vedel by si odporučiť dobré nahrávky a noty?
Áno. (Nájdete na tomto webe v sekcii tipy).

Je na Slovensku viac ľudí a kapiel s takýmto zameraním?
No, príliš veľa ich nie je. Djembe ako nástroj je už dosť populárne aj tu, ale málokto sa nejako hlbšie venuje africkému spôsobu hrania a rytmom. Nie je sa tu ani veľmi od koho učiť. Časom sa to možno zmení, lebo napríklad v Čechách je táto subkultúra už dosť silná a je tam viacero takto zameraných kapiel. Do Prahy pomerne často chodia aj kvalitní africkí učitelia. K nám podstatne menej. Pokiaľ ide o kapely, u nás viem len o troch - Afro Campana z Nitry, Jamadan z Bratislavy a Babyluzaru z Banskej Bystrice. Jamadan som pred pár rokmi zakladal, ale v júni 2007 som sa definitívne presťahoval do Banskej Bystrice a teraz vystupujem ako hosť v kapele Babyluzaru, ktorú založili moji žiaci. Ale venujem sa aj hraniu k africkému tancu - robíme tanečné workshopy spolu s Lenkou Kuzmovou, čo je momentálne asi jediná učiteľka afrického tanca na Slovensku.

Ďakujem za rozhovor :)
(Ak máte ďalšie otázky,napíšte lektorovi, alebo si pozrite video).

(August 2009)