DJEMBEweb
background-hady2-MB

          Ako ide hora k Mohamedovi

Cesta majstra afrických perkusií Drissu Koného na Slovensko
                                       a jej kultúrny význam

          © Andy Strnád, júl 2011

 

Máloktorý nadšenec afrických bubnov a rytmov má dosť šťastia a zdrojov študovať toto umenie so skutočným majstrom v jeho pôvodnom prostredí – v Afrike. Takáto študijná cesta a pobyt totiž zahŕňajú na naše podmienky naozaj značné náklady a spravidla aj komplikácie a riziká pre osobný či pracovný život. Aj preto možno považovať návštevu majstrov formátu Drissu Koného a Oumou Mariko koncom júla 2011 v Banskej Bystrici za jedinečnú udalosť s veľkou kultúrnou hodnotou, ale aj za veľkú inšpiráciu pre účastníkov ich workshopov a vysúpení (viac info: http://djembeweb.eu/html/workshopy-djembeweb.html).

Drissa Koné sa narodil v roku 1960 v obci Korouba, 100 km južne od Bamaka, dnešného hlavného mesta štátu Mali v západnej Afrike. Korouba sa taktiež nachádza v blízkosti miest Kangaba a Kelya. Predpokladá sa, že Kangaba bývala hlavným mestom veľkej stredovekej ríše Mali (13. – 16. storočie) a Keyla je sídlom najrešpektovanejšej línie Kuyate jeli (griotov), ktorí si dodnes ústne odovzdávajú príbehy Sunjatu Keitu, uctievaného zakladateľa tejto ríše.

Drissa4

Dnešné hranice medzi africkými štátmi, ktoré majú často absurdné geometrické tvary, sú jedným z dôsledkov rozsiahlej kolonizácie Európanmi. Malijská ríša v čase svojho rozkvetu siahala od Sahary až po pobrežné pralesy a medzi jej obyvateľov patrili takmer všetky etnické skupiny Afriky. Z hľadiska dnešných štátov sem patrili Senegal, južná Mauretánia, Mali, severná Burkina Faso, západný Niger, Gambia, Guinea-Bissau, Guinea, Pobrežie Slonoviny a severná Ghana.

Vzhľadom na to, že Drissa Koné je umelcom a učiteľom veľmi hlboko zakotveným v tradícii kultúry, hudby a tanca svojej vlasti, je pre nás jeho návšteva zároveň jedinečnou príležitosťou prísť do priameho kontaktu s pokračovateľom ducha starej Afriky, ktorá či chceme alebo nie, je kolískou civilizácie a zároveň zdrojom, z ktorého sa vyvinula aj moderná hudba ako ju dnes u nás poznáme. Všetky moderné hudobné štýly, vrátane jazzu, blues, rock&rollu, rocku, soulu, rhythm and blues, hip-hopu, techna a ďalších nadväzujúcich štýlov, totiž vychádzajú z rytmického cítenia Afričanov, ktoré je aj dnes najsilnejšie prítomné práve v Afrických rytmoch. Možno aj preto sú pre mnohých také príťažlivé a stále populárnejšie po celom svete. Ako to však už býva, ruka v ruke s popularitou ide obchod a využívanie pôvodných hodnôt rôznymi spôsobmi...

Drissa Koné nie je „svalovec“ a nebude poskakovať po pódiu ako „cvičená opica pre bielych mužov“. Nebude exhibovať v štýle super-rýchly a  super-prvoplánový (rozumej: super-„mačo“), čo sa v dnešj dobe stáva prevažujúcim štandardom u väčšiny afrických perkusionistov, ale aj ich plagiátorov, využívajúcich vzostup popularity afrických rytmov na ťahanie peňazí z vreciek publika s nízkym vkusom. Napriek tomu a napriek svojej nekomerčnosti a nesúťaživosti je Drissa Koné dnes asi najznámejším a možno aj najuznávanejším prekusionistom a učiteľom z Mali.

O tom, čo podľa môjho názoru môžeme od Drissu očakávať, som už na webe písal neraz. Tu namiesto toho ponúkam preklad recenzie jeho albumu Kurubamako, ktorý je v podstate živou nahrávkou Drissu s jeho kapelou z roku 1991(!). Do tejto kapely patrili aj Grehard Kero a Ulli Sanou, ktorá bude aj v Banskej Bystrici dôležitou súčasťou Drissovho tímu. Ďalej uvedená recenzia je podľa môjho názoru veľavravná a vystihuje Drissov štýl hrania, ako aj CD, ktoré taktiež vlastním. Takže, nech sa páči:


Drissa Kone - KURUBAMAKO
(recenzia)

Kurubamako

Opäť som bol raz hlboko oslovený detailmi hudby z „distriktu Bamako“. Album Kurubamako Drissu Koného je jednoznačne povinným počúvaním, ak chcete mať predstavu o tom, čo sa v Bamaku hrá. Spoznal som sa s Drissom osobne asi pred rokom, takmer náhodou. Tento človek má okolo 50 rokov a je to skvelý hráč na djembe: dobre známy v Bamaku ale aj všade inde. Okrem toho je to jeden z najlepších učiteľov, ktorých som kedy stretol. Zdá sa, akoby sa špecializoval na učenie Európanov :). Patrí k druhej generácii (učenej prvou generáciou) veľkých bubeníkov z Bamaka 1.

Kurubamako ukazuje, o čom táto hudba je. Môj prvý dojem bol taký, že je trochu „hrubá“. Po viacerých vypočutiach som však objavil niečo v štruktúre skladieb, čo ich robí dosť výnimočnými v mojej zbierke západoafrickej hudby bubnov. Skladby majú svoju logiku a nemusíte byť djembe fanatik, aby ste rozumeli tomu, o čo v nich ide: vedie vás váš pocit. Žiadne vypchávky, žiadne „strašenie“ s komplikovanými frázami len kvôli predvádzaniu sa. Namiesto toho Drissa „páli rovno do hlavy“ a hovorí čo je potrebné povedať. Skutočne tu hovoríme o reči bubnov. Táto hudba však zahŕňa aj niektoré ďalšie perly afrického bubnovania. Používaný mikrotajming (subtílne posúvanie doby) nie je iba prítomné, ale takpovediac podstatné. Polyrytmia (prekrývanie sa viaceých rytmov tvoriacich výsledný rytmus) sa vyskytuje viac než príležitostne a jej štruktúry sú pomerne zložité.

Celkovo je Kurubamako vynikajúci album, veľmi reprezentatívny a taktiež je to výborná hudba na tancovanie (lebo je dobre štruktúrovaná).

_________

Originál vyššie uvedenej recenzie nájdete tu.

PS: Napriek nesporným kvalitám CD Kurubamako, je podľa môjho názoru doteraz najlepším Drissovým CD album The Art of Jenbe Drumming, Vol. 2. (Viď poznámku pod čiarou.)

_____________________________
1 Viac o prvej generácii, aj o skvelých nahrávkach oboch generácií, dostupných na CD alebo ako mp3 hľadajte v rubrike Tipy / Nahrávky

 

Hore    Naspäť na titulku

facebook